Volám sa Elizabeta a rozpoviem vám jeden príbeh...
Všetko sa začalo už ani neviem kedy v jednom malom obchodíku na konci dediny.
Každé ráno to isté vojdem a predavačka za pultom už vie čo mi má priniesť. „Ako vždy?“ Zakričí s poza pultu pani Mária. „Áno, samozrejme to čo obvykle.“ Už ich mám nachystané ako vždy priamo s pekárne dva broskyňové koláče a k tomu minerálku.Je to môj rituál už niekoľko rokov. „Dovidenia“ „Ahoj Ela zas zajtra.“ Jasné, ráno ma tu máte ako vždy o siedmej“
Do môjho malého domčeka sa dostávajú prvé ranné lúče.Jemne šteklia moju pehavú tvár. Susedov kohút začne kikiríkať. Moja mačka Líza sa mi obtiera o nohy. „Áno,Líza ja viem už vstávam.“ Obujem si papučky zbehnem do kuchyne vypijem kávu, oblečiem sa zavriem dvere a odchádzam do práce. Vykračujem si po chodníku k môjmu obľúbenému obchodíku na konci našej dedinky.,,Dobrý deň teta Majka prosím si ako vždy.“ Zo skladu sa ozve mužský hlas. ,,Pani Mária má dovolenku. Čo si teda prajete?“ Muž vyjde zo skladu a postaví sa predo mňa. ,,Prosím si dva broskyňové koláče a minerálku“ „Koláče už nie sú.“ Ako to, že nie sú chodím tu na ne už niekoľko rokov a vždy boli. V duchu preklínam predavača. „Tak ďakujem aspoň za tu minerálku dovidenia“ Hmm čo môže byť z tetou Majou ? Síce má pekného náhradníka, ale moju desiatu mi vie zabezpečiť len ona. Teraz budem celý deň hladná. Opäť ráno. Privstala som si dala som si tepláky a bežím do obchodu. Z heslom v zdravom tele, zdraví duch dobehnem spotená do potravín.,,Ahoj (predsa chalanovi čo má tak isto rokov ako je nebudme vykať)“ „Ahoj prišla si na koláče?“ „Dúfam, že ešte nejaké máš.“ Jasné môžeš si ešte aj vybrať. Čokoládové,lekvárové, pudingové, broskyňové... Tie si prosím, broskyňové. Oči mi zažiarili ako keby som sto rokov nejedla. Nech sa páči. Aaa ako sa vlastne voláš??? Elizabeta. Ja som Oliver. Teší ma. Čo je tete Majke? Musela odísť domov má chorú maminu. To je mi ľúto.,, Kto mi teraz bude schovávať koláče aby som si po ňe nemusela chodiť o šiestej ráno?“,,Neboj sa ja ti ich budem schovávať.“ Fakt dik si milí veľmi.
Zas ráno, streda najhorší deň v týždni ak nebudem mať koláč ma porazí.Pripadám si otrasne vlasy mastné, make-up zo včara no otras, ale už nestíham musím ísť. „Ahoj kráska dva koláčiky a vodička.“ „Hmm bez poďakovania hodím na pult 50sk a idem preč“ Ledva stíham bus. Sedím,pozerám sa von z okna. Čo som to urobila? Veď on za ot nemôže, že som sa zle vyspala, že musím ísť za šéfom.To nieje jeho vina, že mám dnes taký zlý deň.
Cestou späť idem okolo obchodu. ,,Ahoj,Prepáč mi to ráno, ale nebola som v svojej koži. „Hmm noo mohol by som ti to odpustiť ak so mnou pôjdeš na kávu.“ „Ok, Môžme ísť, ale kde?“ „Prídem po teba a uvidíš“
Osem hodín večer vyzerám ako princezná krásne šaty, topánky... Crrrrn „Už ideeem. Ahoj, no kam sa vyberieme?“ Pod a uvidíš. Nasadli sme do auta, už ideme hodnú pol hodinku..,,Dúfam, že ma neunesieš.“ „Nie, neboj už sme tu.“ Ale veď to je pekáreň. „Áno každé ráno pečiem tvoje obľúbené broskyňové koláče.“ „Čože to ty? Veď ty si predavač.“ ,,Nie, ja som pekár a toto je moja pekáreň. Teta Maja mi vždy hovorievala o dievčati, ktoré tak zbožňuje moje koláče vždy som ju chcel spoznať. Aká asi je preto keď potrebovala zástupcu tak som sa jej ponúkol.“ „ A ja som vždy chcela vedieť kto robí tie koláče. Vždy som toho človeka potajomky ľúbila za jeho umenie a teraz.... Teraz som sa zaľúbila do predavača mojich obľúbených koláčov.“ „Pre teba som tie koláče piekol, tebe som ich predával, do teba som sa zaľúbil a budem ťa ľúbiť aj keď si už moje koláče nebudeš chcieť kúpiť.“ „To bolo pekne povedané, ale neboj sa to sa nikdy nestane.Ľúbim teba aj tvoje koláče.“
Na druhý deň v obchode si niekto kupoval koláč ale už sa nevolal iba broskyňový. Už sa volal podla toho čo bolo v ňom ukryté preto mal názov broskyňová láska a všetci v dedine vedeli jeho príbeh....
Komentáre