Pomaly kráča, neobzerá sa späť. Pred ňou je nový svet za ňou starý ostáva. Koniec naivnej krásy, prišla realita. Načo slzy, nieje na ne dôvod. Zrýchli krok, prejde ulicou. Spomienky má do dlaní vryté. Už sa ich nezbaví. Klop,klop zaklopala ne dvere. Ale veď má kľúče, tak načo klope? Neuvedomila si to. Opatrne ich vytiahne z kabelky. Otvorí dvere. Vojde dnu, dvere zatvorí. Je sama, ako prst. Ale predsa sa jej na tvári vyčarí úsmev. Sadne si na gauč. Pred očami jej prebehne celý život. Pre jej rodičov bola anjel, ktorému dali všetko. Ale anjel sa jedného dňa rozhodol a uletel. Na nový byt si zarobil a tam priletel.
Komentáre