Ľudia radi hodnotia druhých, ich povahu a charakter, ale keď sa majú zamyslieť sami nad sebou zaváhajú.
Ako sa mám vyjadriť sama o sebe? Ja som proste ja, som prosto jediný originál. So svojími názormi, postojom k životu a k ľudom. Sú moje a na dno svojho ja púšťam málokoho. Často som sama prekvapená tým čo poviem a urobím, ale vždy som to ja. Nerada púšťam do sveta svoje tajné sny, túžby a myšlienky, ale zároveň si uvedomujem, že chcem aby sa moje názory a plány plnili a presadili v reálnom živote.
S ľudmi sa snažím vždy komunikovať tak, aby to vyhovovalo obidvom stranám. Neznamená to však, že sa bojím vyjadriť svoj názor, to skôr naopak. Viem si ho presadiť. Nie som prchká a malicherná, skôr zanietená a bojovnícka, čo mi občas spôsobuje aj problémy. Hlúpe a nepodstatné reči ma nezaújmajú a chcem, aby to dotyčný vždy pochopil a neotravoval ma zbytočnostami, ktoré nemajú podstatný význam. Malichernosti a bezvýznamné pletky ma proste nezaujímajú.
Žijem v prostredí, ktoré ma ťahá svojím smerom. Chcem žiť v prúde, ale nie tak, že ma strhol. Mám snahu sa prispôsobiť davu, ale zároveň chcem žiť svoj život. Nie je to nič egoistické v mojej povahe, je to len moja snaha byť sama sebou.
Som neústupčivá, keď idem za niečim, ale nezamýšľam sa nad vecami, ktoré sa už stali, lebo je to podľa mňa nepodstatné. Je to moja pohodlnosť, alebo skôr snaha riešiť podstatne veci, pozerať sa dopredu a nezaoberať sa tým, čo sa už stalo a nedá sa na tom nič zmeniť.
Snažím sa žiť život tak, aby som nič nemusela ľutovať.
V podstate mám rada poriadok. Svoj poriadok. Nie som puntičkár. Chcem nájsť veci tam, kde predpokladám, že som ich dala. Aspoň kúsok prostredia v ktorom žijem chcem pokladať za svoje teritórium. Nechcem, aby všetko v mojom živote bolo presne nalinajkované a stereotypné. Nechcem chaos. Ale vybočenie z pevného radu nie je hriech. Skôr naopak. Nerada kloním hlavu, skôr chcem chodiť hrdo vztýčená aj keď občas zakopnem.
Nesmejem sa často, hoci sa hovorí, že smiech je zrkadlom šťastia. Neznamená to, že som necitlivá, skôr som opatrná. Lebo smiech môže byť aj škodoradostný a bezcitný a taká ja nie som.
Žijem v realite, ale mám aj svoje vlastné sny a túžby. Keď si niečo zoberiem do hlavy, je jedno či ide o nepodstatnú maličkosť, alebo o niečo veľké, tak sa to snažím dosiahnuť. Idem si za svojím cieľom, ale keď je to potrebné tak dokážem aj ustúpiť. Nerada ubližujem svojimi rečami alebo postojom druhým, ale viem, že sa mi to občas podarí. Je to asi mojou pravdovravnosťou, že často poviem niekomu čo si o ňom myslím a potom to ľutujem. Ale úprimne sa ospravedlním za svoj názor len málokomu. To si musím byť úplne istá že som tej osobe ublížila neprávom, inak nikdy neľutujem vypovedané slová.
Nemám rada keď sa niekto zaoberá mojimi vecami. Keď niekto rieši prečo som smutná, alebo inokedy veselá. To je moja vec, o ktorú sa dokážem podeliť len s mojími naozajstními priateľmi, ktorí ma poznajú. Mám rada samotu a svoj pokoj, ale zárovrň viem, že nie je nič lepšie, ako mať priateľov s ktorými sa môžeš zabávať keď ti je veselo a plakať keď ťa niečo trápi. Takým ľudom dokážem pomôcť aj ja. Ale nemám rada umelo vytvorené kamarátstva v kolektívoch, kde každý ohovára každého. Takýmto niečim opovrhujem. Môže niekto kvôli tomu povedať, že som sebecká alebo, že myslím ako egoista? Myslím, že je to skôr dobrá črta mojej povahy.
Kráčam si týmto životom a je mi jasné, že veľa ľudom ubližujem, ale keď mi na niekom záleží tak som ochotná mu v akejkoľvek situacii pomôcť a nič za to neočakávam. Veľmi mi záleží na mojich priateloch a rodine na ktorých nikdy nedám dopustiť a zároveň sú to jediní ľudia od ktorých dokážem prijať konštruktívnu kritiku. Ostatní ma nezaujmajú.Unavuje ma diskutovať na nepodstatné témy. Podla mňa je to zbytočné márnenie časom, ktorého je tak strašne málo. Nemám rada keď ma niekto len poučuje a nedopustí žiadnu diskusiu. Nemôžem počúvať večné pripomienky to sa môže, to nie, to musí byť tak, to onak. Som na to alergická.
Veci sa snažím riešiť rýchlo, ale nie zbrklo. Som veľmi lenivá na to, aby som sa púšťala do riešenia niečoho, čo nemá podstaný význam. Moja povaha je plná protikladov a kompromisov. Ľudia, čo ma poznajú vedia, že som uprimný človek, ktoreho hoci čo nerozhádže: Ale keď vidím, ako si niekdo ničí svoj život, alebo hlúpe poznamky iných ludí občas ma to dokáže vyviesť z miery. Ale len na chvíľu. Keď sa ukludním je všetko v poriadku.
Neodsudzujem druhých ľudí podla toho ako vyzerajú, akej su viery aké majú zvyky. Rešpektujem názory iných a aj keď s nimi nesúhlasím nesnažím sa nasilu vnútiť niekomu svoj názor.
Nedokážem pochopiť, keď niekto odsudzuje niečo, alebo niekoho s čím, alebo s kým sa on osobne nikdy nestretol. Je to podla mňa hlúpe. Ale keď tak niekdo robí je to jeho problém. Ľudom, na ktorých mi záleži, dokážem odpustiť hoci čo. Neviem sa dlho hnevať. Neznášam ohováranie, radšej si vyriešim problémy z dotyčnou osobou hneď. Podľa mna je to lepšie ako keď sa mám o niečom dozvedieť od cudzieho človeka. Takto sa hneď vyhnem nepodstatným problémom.
Tak aká vlastne som ? Neviem sama. Som dobrá a zároveň zlá. Som veselá a zároveň smutná. Som proste aká som.
Komentáre