BLOG ???

Slnko zapadá....Obloha stmavne a na oblohe sa objavujú prvé hviezdy.O chvíľu vyjde mesiac. Zadívam sa doň mysliac na teba. Pozeráš naň aj ty? Kladiem si otázku, na ktorú mi nikto neodpovedá . Z očí mi padajú ligotavé slzy. Tento raz to nie sú slzy šťastia ale slzy smútku.Slzy,ktoré sú pre teba.Slzy také aké by som kvôli inému nevyronila.Možno sa pozeráš s inou na ten istý mesiac. Možno si sám.Možno práve premýšľaš nado mnou.Nie, som veľmi naivná hovorím si. Veď je všetko už dávno preč. Zazvonil zvonec našej rozprávky.Pomaly sa ukladám k spánku. Nemôžem si ťa vymazať z mojej hlavy.Si tam už navždy.Musím to dokázať.Musím na teba zabudnúť stále si opakujem.Ale nedá sa. Zaspávam. Pri tom rozmýšľam čo sa bude diať na zajtra. Ráno ma slnko prebúdza svojimi lúčmi. Vstanem s postele a začnem nový deň. Ale tento sa niečím líši. Už si nespomínam.Už nedúfam, že sa niekedy ku mne vrátiš.Som zmierená s myšlienkou, že si preč z môjho života. Otváram novú kapitolu môjho života,kapitolu, v ktorej sa ty už nevyskytuješ.Si postava, ktorá už v mojom filme s názvom Život už nemá miesto. Ako sa to stalo? Ako som mohla zabudnúť zo dňa na deň. Neviem či zabudnúť je to správne slovo skôr by som použila slovo zmierenie sa s tým čo mi život prináša.Mne priniesol teba ale nakoniec si ťa zobral späť.Nie nevyčítam to nikomu ani tebe ani sebe, že sme sa rozišli.Malo to tak byť.Určite to bolo správne.Tajne si nahováram.Pristihnem sa pri posledných myšlienkach na teba.Nie, už na teba nesmiem myslieť už som otvorila inú kapitolu , inú časť, v ktorej už nemáš byť a ty sa tu zase pomaly prikrádaš.Zmizni,vypadni mi zo života.Ty už tu nemáš miesto ani spomienky na teba. Hovorím sama sebe nezmysli.Prečo sa snažím presvedčiť sa o niečom tak strašne nereálnom?Prečo sa snažím tak veľmi zabudnúť keď viem, že to nejde.Ty nie si len v mojej mysli ale ty si aj v mojom srdci a odtiaľ ťa nedokáže dostať už nikto.Niet človeka, ktorý by to dokázal. Niet človeka, ktorý by nahradil tvoje miesto v mojom srdci.Lásku ani čas nezahojí. Naozajstná láska žije v nás naveky.Nikdy nezabudneme aj keď sa o to tak veľmi snažíme.Vždy nám ju niečo pripomenie.Celý deň ubehol.Zas ďalší deň, ktorý som strávila myslením na teba. Slnko opäť zapadá a ja stále spomínam. Na tie dni, ktoré boli tak krásne, na tie dni keď sme sa mali ešte radi. Spomínam stále.Je to jediné čo mi ešte zostalo.Ty už si možno na mňa zabudol.Ale ja to nedokážem. Bol si súčasťou môjho života a navždy ňou ostaneš. Je zvláštne ako rýchlo sa vie človek s človekom zblížiť a ako si vedia presne tak isto  rýchlo ublížiť ale život je už raz taký.Na oblohu vyšli mraky a nebolo vidieť mesiac.V ten deň bola pochmúrna noc lebo som sa snažila moc.Zabudnúť na človeka, ktorého som milovala.S ktorým som sa každú noc na mesiac pozerala ale teraz je všetko ináč.Ľahnem si do postele.Premýšľam čo bude zajtra či na neho zabudnem alebo či naďalej budem snívať ten sen, v ktorom je on hlavná postava.Asi zostanem snívať.Veď čo iné mi už zostáva......